NATO zatiaľ nerozhodlo o stiahnutí vojakov z Iraku

Voja­ci NATO, vrá­ta­ne slo­ven­ských, zatiaľ zostá­va­jú v Ira­ku. Roz­hod­la o tom v pon­de­lok Seve­ro­at­lan­tic­ká rada, ako naj­vyš­ší poli­tic­ký orgán Seve­ro­at­lan­tic­kej alian­cie. Mimo­riad­ne zasad­nu­tie rady zvo­lal gene­rál­ny tajom­ník NATO Jens Stol­ten­berg po zvý­še­ní napä­tia v Ira­ku v dôsled­ku smr­teľ­né­ho úto­ku na irán­ske­ho pro­mi­nent­né­ho gene­rá­la Kás­se­ma Solej­má­ni­ho ame­ric­ký­mi sila­mi pri letis­ku v Bag­da­de.

Stol­ten­berg po zasad­nu­tí rady zdô­raz­nil, že NATO je pri­pra­ve­né a odhod­la­né bojo­vať pro­ti tero­riz­mu a pokra­čo­vať vo výcvi­ko­vej misii v Ira­ku, keď to situ­ácia dovo­lí. „Všet­ci čle­no­via sa zhod­li na tom, že Irán nemô­že zís­kať ató­mo­vé zbra­ne,” dodal Stol­ten­berg s tým, že člen­ské štá­ty NATO sú záro­veň zne­po­ko­je­né tým, že Irán vo sve­te otvo­re­ne pod­po­ru­je via­ce­ré tero­ris­tic­ké sku­pi­ny.

Irac­ký par­la­ment ešte v nede­ľu 5. janu­ára pri­jal nezá­väz­nú rezo­lú­ciu, kto­rou žia­da­jú cudzie voj­ská o opus­te­nie kra­ji­ny. O zru­še­ní poby­tu zahra­nič­ných voj­sk musí defi­ni­tív­ne roz­hod­núť irac­ká vlá­da. Pred­se­da irac­kej vlá­dy Adil Abdul-Mah­dí sa už pred tým vyjad­ril, že je za vyhos­te­nie všet­kých zahra­nič­ných voj­sk z úze­mia Ira­ku.

Irak je roz­de­le­ný

Šiít­ski mos­li­mo­via, kto­rí majú väč­ši­nu v irac­kom par­la­men­te, využi­li svo­ju pre­va­hu a pri­ja­li rezo­lú­ciu, kto­rou žia­da­jú cudzie voj­ská, aby opus­ti­li kra­ji­nu. Sunit­ská men­ši­na a naj­mä Kur­di na mimo­riad­nom roko­va­ní par­la­men­tu z pro­tes­tu nebo­li. Par­la­ment pri­jal uzne­se­nie v reak­cii na zabi­tie irán­ske­ho gene­rá­la Kás­se­ma Solej­má­ni­ho ame­ric­ký­mi sila­mi blíz­ko bag­dad­ské­ho letis­ka.

Šiít­ska frak­cia isla­mu je pod­po­ro­va­ná naj­mä Irá­nom. Naopak suni­tov pod­po­ru­je Saud­ská Ará­bia. Kur­do­via majú v Ira­ku oso­bit­né posta­ve­nie i auto­nó­miu.

Záko­no­dar­co­via irac­kú vlá­du žia­da­jú, aby zru­ši­la plat­nosť doho­dy, na zákla­de kto­rej Was­hing­ton od roku 2014 posie­la do Ira­ku voja­kov s cie­ľom pomá­hať v boji pro­ti extré­mis­tic­kej orga­ni­zá­cii Islam­ský štát (IS).

Väč­ši­na z pri­bliž­ne 180 záko­no­dar­cov, kto­rí boli prí­tom­ní na zasad­nu­tí, hla­so­va­la za schvá­le­nie uzne­se­nia. Pod­po­ri­la ho väč­ši­na šiit­skych poslan­cov, kto­rí majú v par­la­men­te väč­ši­nu kre­siel. Mno­hí sun­nit­skí a kurd­skí záko­no­dar­co­via sa na zasad­nu­tí nezú­čast­ni­li.

Ofi­ciál­ne 6000 západ­ných voja­kov

V Ira­ku pôso­bí aktu­ál­ne zhru­ba 5500 ame­ric­kých voja­kov na rôz­nych vojen­ských základ­niach. Cie­ľom ich nasa­de­nia bolo posky­to­va­nie pod­po­ry miest­nym irac­kým a kurd­ským silám v boji pro­ti Islam­ské­mu štá­tu.

V Ira­ku aktu­ál­ne pôso­bí aj výcvi­ko­vá misia NATO na žia­dosť irac­kej vlá­dy. Súčas­ťou 500 člen­né­ho medzi­ná­rod­né­ho kon­tin­gen­tu je aj Slo­ven­sko, kto­ré má momen­tál­ne v Ira­ku sedem voja­kov.

O pod­rob­nom plá­ne ich postup­né­ho sťa­ho­va­nia z Ira­ku roz­hod­ne vojen­ské veli­teľ­stvo NATO v najb­liž­ších dňoch.

Lukáš Milan