Ministerstvo obrany už nebude môcť úplne tajiť zmluvy

Naj­vyš­ší súd zru­šil dote­raj­šiu prax úpl­né­ho uta­jo­va­nia míňa­nia verej­ných peňa­zí. Minis­ter­stvo obra­ny, ale aj iné inšti­tú­cie už nebu­dú môcť úpl­ne uta­jo­vať zmlu­vy. Vyplý­va to z naj­nov­šie­ho roz­hod­nu­tia Naj­vyš­šie­ho súdu Slo­ven­skej repub­li­ky. Ten vyho­vel sťaž­nos­ti Nadá­cie Zastav­me korup­ciu. Pod­ľa ria­di­teľ­ky nadá­cie Zuza­ny Pet­ko­vej ide o pre­lo­mo­vý roz­su­dok, kto­rý pomô­že verej­nej kon­tro­le a sťa­ží minis­ter­stvo úče­lo­vo uta­jo­vať zmlu­vy.

Spor o uta­jo­va­né zmlu­vy sa ťahá ešte od kon­ca roka 2016, kedy spo­lu­pra­cov­ník nadá­cie Mar­tin Tur­ček žia­dal od minis­ter­stva obra­ny, zoznam „uta­jo­va­ných“ zmlúv, kto­ré rezort uzav­rel od roku 1998. Nadá­cia nežia­da­la obsah taj­ných zmlúv, ale iba základ­ne iden­ti­fi­kač­né úda­je, teda čís­lo zmlu­vy, dodá­va­te­ľa, dátum pod­pi­su, sumu a pred­met zmlu­vy.

Minis­ter­stvo obra­ny mu tie­to úda­je odmiet­lo dať s tým, že zmlu­vy sú jed­nak uta­jo­va­né a dru­hak nema­jú jed­not­nú evi­den­ciu takých­to zmlúv, a pre­to ich nezve­rej­nia. Nadá­cia dala žalo­bu na Kraj­ský súd, kto­rý roz­hod­nu­tie minis­ter­stva nezve­rej­niť zoznam zmlúv potvr­dil. Naj­vyš­ší súd však všet­ko zme­nil.

Súd: Názov zmlu­vy nemô­že byť taj­ný
Senát Naj­vyš­šie­ho súdu v zlo­že­ní Moni­ka Vala­ši­ko­vá, Jozef Miluč­ký a Eri­ka Čaná­dy­o­vá jed­no­my­seľ­ne roz­hod­la o tom, že minis­ter­stvo ale aj kraj­ský súd nepo­stu­po­va­li správ­ne a poža­do­va­né úda­je mali sprí­stup­niť.

Naj­vyš­ší súd vo svo­jom roz­sud­ku potvr­dil už pred­chá­dza­jú­ce roz­hod­nu­tia NS SR z roku 2014, že zmlu­vy nemô­žu byť úpl­ne uta­jo­va­né.

„Výluč­ne ozna­če­nie účast­ní­kov zmlu­vy, typ zmlu­vy, dátum uzav­re­tia, vše­obec­ný opis pred­me­tu zmlu­vy, čís­lo zmlu­vy potvr­dzu­jú­ce jej exis­ten­ciu, bez zve­rej­ne­nia mate­riál­ne­ho obsa­hu zmlu­vy, pod­lie­ha­jú práv­ne­mu reži­mu záko­na o slo­bo­de infor­má­cií… Zákon o slo­bo­de infor­má­cií slú­ži aj na veri­fi­ká­ciu, že žia­da­ná infor­má­cia exis­tu­je, ale pod­lie­ha reži­mu uta­je­nia,“ citu­je spo­mí­na­ný senát svo­jich kole­gov.

V pra­xi to zna­me­ná, že minis­ter­stvo obra­ny nemô­že zmlu­vy uta­jo­vať úpl­ne, ale na zákla­de žia­dos­ti musí sprí­stup­niť základ­né úda­je o zmlu­ve, hoci jej dajú pečiat­ku Taj­né.

Pet­ko­vá: Minis­ter­stvo úče­lo­vo tají zmlu­vy

Pod­ľa ria­di­teľ­ky nádá­cie Zuza­ny Pet­ko­vej ide o dôle­ži­té roz­hod­nu­tie, kto­ré pomô­že verej­nej kon­tro­le. „Máme podoz­re­nie, že nie­kto­ré zmlu­vy rezort obra­ny úče­lo­vo uta­ju­je, aby ich verej­nosť nemoh­la kon­tro­lo­vať a pri­tom na to nejes­tvu­je dôvod,” kon­šta­to­va­la Pet­ko­vá.

Ako prí­klad spo­mí­na nákup sys­té­mov pre letec­kých ope­rá­to­rov, kde štát pod­ľa nej pre­ro­bil tak­mer mili­ón eur a naopak zaro­bi­li fir­my R‑SyS, v kto­rej pôso­bil gene­rál­ny tajom­ník slu­žob­né­ho úra­du MO SR Jána Hoľ­ko (SNS) a tiež fir­ma Wil­ling, kto­rú zasa zalo­žil pria­teľ Rober­ta Fica a pod­ni­ka­teľ Miro­slav Výboh,

„Aj ten­to obchod ostal úpl­ne uta­je­ný, fir­ma bola vybra­ná bez súťa­že, hoci na to nebol žia­den dôvod. Aj Naj­vyš­ší kon­trol­ný úrad, či Úrad pre verej­né obsta­rá­va­nie kon­šta­to­va­li, že to bolo v roz­po­re so záko­nom. Nikdy by sme sa o tom nedoz­ve­de­li, nebyť whist­leb­lo­we­ra,” dodá­va Pet­ko­vá s tým, že prá­ve pre­to je roz­su­dok naj­vyš­šie­ho súdu mimo­riad­ne dôle­ži­tý.

Naj­vyš­ší súd minis­ter­stvu: Nevy­ho­vá­raj­te sa!
V naj­nov­šom roz­hod­nu­tí naj­vyš­ší súd zru­šil aj bež­nú prax minis­ters­tiev, kto­ré odmie­ta­li sprí­stup­niť úda­je s výho­vor­kou, že dané infor­má­cie nemá v jed­not­nej data­bá­ze, či tabuľ­ke a ono novú infor­má­ciu zo záko­na nebu­de. Tomu je zrej­me koniec.

„Mecha­nic­ké zhro­maž­de­nie infor­má­cií z via­ce­rých doku­men­tov nemož­no auto­ma­tic­ky pova­žo­vať za vytvo­re­nie novej infor­má­cie. To, že infor­má­cie nemá žalo­va­ný (minis­ter­stvo obra­ny) v žiad­nom auto­ma­ti­zo­va­nom ale­bo nauto­ma­ti­zo­va­nom sys­té­me nezna­me­ná, že ich reál­ne nemá,“ kon­šta­to­val senát NS SR.

MO SR totiž argu­men­to­va­lo, že uta­jo­va­né zmlu­vy má poroz­ha­dzo­va­né v archí­voch po celej repub­li­ke, nemá ich evi­do­va­né na jed­nom mies­te a bolo by to veľ­mi prác­ne ich dať doko­py.

Aj na to má naj­vyš­ší súd odpo­veď: „Ak ich má k dis­po­zí­cii v inej for­me, je povin­ný ich sprí­stup­niť, pri­čom nie je via­za­ný poža­do­va­ným for­má­tom infor­má­cie,“ napí­sa­li sud­co­via. To zna­me­ná, že ich moh­li dať naprí­klad k nahliad­nu­tiu so začier­ne­ný­mi čas­ťa­mi a žia­da­teľ infor­má­cie by si ich už spra­co­val, ako by chcel.

Naj­vyš­ší súd zru­šil aj výho­vor­ku minis­ter­stva, že dať doko­py všet­ky uta­je­né zmlu­vy by bolo veľ­mi nároč­né. Sud­co­via na to minis­ter­stvu odpo­ve­da­li, že to sa nedá nija­ko posú­diť, keď­že rezort obra­ny nikde nepo­ve­dal, či ide o desať, sto ale­bo tisíc zmlúv a ani nevy­ká­zal sna­hu to zis­tiť.

Kraj­ský súd musí roz­hod­núť zno­vu a naopak
Naj­vyš­ší súd svo­jim roz­hod­nu­tím zavia­zal kraj­ský súd roz­hod­núť o žalo­be Mar­ti­na Tur­če­ka ešte raz a v prin­cí­pe naopak, ako roz­ho­dol pred­tým, keď dal za prav­du minis­ter­stvu obra­ny. Teraz je via­za­ný roz­hod­nu­tím naj­vyš­šie­ho súdu.

Lukáš Milan