Migranti v slovenskej armáde? Vládni analytici o tom uvažujú

Armá­da má veľ­ký prob­lém. Voja­ci majú obsa­de­ných iba 77,5 per­cen­ta miest. To zna­me­ná, že kaž­dý štvr­tý vojak v armá­de chý­ba. V nie­kto­rých útva­roch je situ­ácia ešte hor­šia. Naprí­klad elit­ný 5. pluk špe­ciál­ne­ho urče­nia v Žili­ne má napl­ne­nosť iba 59 per­cent. V pra­xi tak pri nástu­pe tabuľ­ko­vo desať­člen­né­ho druž­stva sto­ja pred veli­te­ľom iba šies­ti výsad­ká­ri. Šty­ria jed­no­du­cho nie sú.

Ana­ly­ti­ci rezor­tu obra­ny ako jed­no z rie­še­ní navrhu­jú dopl­niť chý­ba­jú­cich voja­kov z radov mig­ran­tov. Vyplý­va to zo sprá­vy „Regru­tá­cia cudzin­cov do OS SR,” kto­rú pri­pra­vil ana­ly­tic­ký útvar minis­ter­stva obra­ny. Auto­ri Bar­bo­ra Hro­zen­ská a Domi­nik Šte­pa­no­vič pri­po­mí­na­jú, že via­ce­ro člen­ských štá­tov EÚ cudzin­cov do armá­dy bež­ne pri­jí­ma.

Minis­ter­stvo sní­va o stá­le vyš­ších počtoch

To, že armá­de chý­ba­jú tisí­ce voja­kov pri­zná­va aj minis­ter­stvo obra­ny.

„V súčas­nos­ti je v štruk­tú­rach OS SR evi­do­va­ných viac ako 3 500 voľ­ných pozí­cií, pri­čom naj­me­nej obsa­de­né fun­kcie sú vodič, lekár, zdra­vot­ná set­ra, špe­cia­lis­ta letec­tva a pozí­cie veli­teľ druž­stva a veli­teľ čaty. Voľ­né pozí­cie sú aj v oblas­ti IT sek­to­ra,“ kon­šta­tu­je hovor­ky­ňa minis­ter­stva obra­ny Dan­ka Capá­ko­vá.

V armá­de má pod­ľa tabu­liek slú­žiť 16 200 voja­kov, no aktív­ne je v služ­be iba 12 530. Ana­ly­ti­ci minis­ter­stva záro­veň pri­po­mí­na­jú, že okrem roku 2009, napl­ne­nosť sta­vov nikdy nepre­siah­la 90 per­cent. Aktu­ál­ne v roku 2019 je na úrov­ni 77,5 per­cen­ta.

Zau­jí­ma­vos­ťou je, že po dra­ma­tic­kom pre­pa­de medzi rok­mi 2011 a 2012 (úby­tok o 2 500 voja­kov) sa reál­ny počet voja­kov sta­bi­li­zo­val na zhru­ba 12 300 prí­sluš­ní­kov. Potreb­né – tabuľ­ko­vé počty však neus­tá­le naras­ta­jú. Roz­diel medzi rea­li­tou a snom minis­ter­stva sa tak stá­le zväč­šu­je. V najb­liž­ších rokoch pri­tom chcú vojen­skí plá­no­va­či tabuľ­ko­vé počty opäť navý­šiť o ďal­ších 600 voja­kov, hoci už teraz im chý­ba 3 500 pro­fe­si­oná­lov.

Vo zve­rej­ne­nej ana­lý­ze sú na tom nie­kto­ré útva­ry veľ­mi zle. Pia­ty pluk, či ženij­ný prá­por v Sere­di ma obsa­de­ných iba 59 per­cent miest. „Rekor­dé­ri“ sú však v Nit­re. V 12. mecha­ni­zo­va­nom prá­po­re chý­ba viac ako polo­vi­ca voja­kov. Reál­ne do kasár­ní cho­dí iba 47,1 per­cen­ta potreb­ných voja­kov.

Na výcho­de dob­re je…  

Pri pohľa­de do tabuľ­ky (na kon­ci člán­ku) sa uka­zu­je, že prie­mer­ne ove­ľa lep­šie čís­la majú útva­ry na výcho­de kra­ji­ny – Pre­šov, Micha­lov­ce, Tre­bi­šov, či Rož­ňa­va. Tam sa armá­de darí udr­žať sta­vy na úrov­ni 66 až dokon­ca 80 per­cent.

Váž­ny per­so­nál­ny prob­lém si uve­do­mu­je aj štát­ny tajom­ník minis­ter­stva obra­ny Róbert Ondrejc­sák. Potvr­dzu­je, že na výcho­de síce nema­jú prob­lém zís­kať nových voja­kov, no hor­šie je ich v armá­de udr­žať

„Áno, je tam objek­tív­ne menej pove­dz­me luk­ra­tív­nych pra­cov­ných pozí­cií. Tak­že sa tam regru­tu­je ľah­šie. Ale nemô­že­me mať voja­kov iba z výcho­du. Potre­bu­je­me ich po celej kra­ji­ne, a tu sa obja­vu­jú ďal­šie prob­lé­my. Buď voja­ci dochá­dza­jú na týž­dňov­ky, čo vytvá­ra rodin­né, či osob­né prob­lé­my ale­bo sa úpl­ne pre­sťa­hu­jú. A tu je prob­lém ich udr­žať, lebo na Zápa­de majú ove­ľa viac mož­nos­tí aj v civil­nom sek­to­re a neraz nám odchá­dza­jú,“ tvr­dí Ondrejc­sák a dodá­va, že v per­so­nál­nej poli­ti­ke budú musieť ozb­ro­je­né sily toho zme­niť viac.

Pomô­žu cudzin­ci udr­žať armá­du?

Prá­ve pre akút­ny nedos­ta­tok voja­kov sa ana­ly­ti­ci na minis­ter­stve obra­ny zamýš­ľa­jú, či by nepo­moh­li cudzin­ci. Tak, ako to rie­šia nie­kto­ré iné kra­ji­ny.

Auto­ri ana­lý­zy s náz­vom Regru­tá­cia cudzin­cov do OS SR pri­zná­va­jú, že na Slo­ven­sku sú s tým spo­je­né aj prob­lé­my. „Jazy­ko­vá bari­é­ra, otáz­na loja­li­ta voči kra­ji­ne a domá­ca legis­la­tí­va, kto­rá umož­ňu­je stať sa pro­fe­si­onál­nym voja­kom iba obča­nom SR,“ kon­šta­tu­jú auto­ri Hro­zen­ská so Šte­pa­no­vi­čom. Záro­veň však kon­šta­tu­jú, že na menej kva­li­fi­ko­va­ných pozí­ciách by boli cudzin­ci v ozb­ro­je­ných sílách význam­nou pomo­cou.

Rus­ko dáva cudzím voja­kom občian­stvo

Nie­kto­ré kra­ji­ny EÚ nekla­dú veľ­ké pre­káž­ky pri pri­jí­ma­ní cudzin­cov do armá­dy. Fran­cú­zom sta­čí mla­dý vek, dob­rá kon­dič­ka a pas. Iné kra­ji­ny berú za voja­kov obča­nov EÚ kra­jín bez iných zvlášt­nych obme­dze­ní – Bel­gic­ko, Írsko (okrem Bri­tov), či Luxem­bur­sko.

Arab­ské kra­ji­ny berú do armá­dy prak­tic­ky bez obme­dze­ní. V Srb­sku je nut­né vedieť po srb­sky. A podob­ne sa k svo­jej armá­de sta­via aj Rus­ká fede­rá­cia. Tam si dáva­jú iba pod­mien­ku veku (18–30 rokov), čis­tý regis­ter tres­tov a dob­rú zna­losť ruš­ti­ny. Ako bonus po troch rokoch služ­by v armá­de ponú­ka­jú cudzin­com rus­ké občian­stvo.

Minis­ter­stvo: Cudzin­ci zatiaľ nie, rad­šej Ins­ta­gram!

Rezort obra­ny na otáz­ku, či by per­so­nál­ny defi­cit bolo mož­né rie­šiť nábo­rom cudzin­cov uvied­lo: „V súčas­nej dobe rezort obra­ny neuva­žu­je nad zme­nou legis­la­tí­vy, kto­rá by umož­ňo­va­la pri­ja­tie aj obča­nov iných štá­tov do štát­nej služ­by pro­fe­si­onál­ne­ho voja­ka,“ kon­šta­to­va­la hovor­ky­ňa minis­ter­stva Capá­ko­vá. Rezort obra­ny sa pod­ľa nej chce sústre­diť na iné spô­so­by láka­nia ľudí do ozb­ro­je­ných síl.

„Spus­ti­li sme marek­tin­go­vú kam­paň a cie­le­ne sa zame­ria­va­me na štu­den­tov stred­ných škôl, kto­rým regru­tač­né stre­dis­ká vysvet­ľu­jú pod­mien­ky pre vstup do armá­dy,“ hovo­rí Capá­ko­vá s tým, že sa sna­žia oslo­viť mla­dých ľudí cez Face­bo­ok, či Ins­ta­gram.

Čo by pomoh­lo ozb­ro­je­ným silám pri hľa­da­ní chý­ba­jú­cich ľudí, čo navrhu­jú ana­ly­ti­ci minis­ter­stva, či býva­lí voja­ci, si pre­čí­ta­te v pia­tok.

Lukáš Milan