Irán vystrelil rakety na americké základne v Iraku. Nik nie je zranený

Iránske Revolučné gardy vystrelili spolu patnásť rakiet krátkeho doletu Fateh-313 a Qiam-1s na dve letecké základne v Iraku, ktoré využívajú americkí vojaci. Útok v noci z utorka na stredu (1:30 hod. miestneho času) potvrdil aj Pentagon. Zranenia ani žiadne závažnejšie škody zatiaľ nehlásia.
Irán otvorene vyhlásil, že išlo o akciu „Martýr Solejmáni” a ide o odvetu za zabitie prominentného iránskeho generála americkými silami minulý týždeň.
Iránske balistické strely zasiahli leteckú základňu Ain al-Assad, ktorá je asi 150 km severozápadne od Bagdadu, na pol ceste do Sýrie. Letisko využívajú nielen americkí, ale napríklad aj nórski vojaci. Ani tí však nehlásia žiadnych zranených.
Druhý útok mal smerovať na leteckú základňu Irbil asi 300 km severne od Bagdadu. Rakety však priamo základňu nezasiahli. Niektoré strely dopadli do poľa bez toho, aby explodovali.
One of the #IRGC’s ballistic missiles landed near the #Erbil airport. And other one in a farm, around Erbil city. pic.twitter.com/jFMXdyRqTq
— Ahmad Batebi (@radiojibi) January 8, 2020
Podľa viacerých zdrojov štyri z piatich rakiet typu Qiam 1s sa stratili. I napriek slabému úspechu tejto vojenskej akcie, majú Revolučné gardy ostrý tón. „Varujeme všetkých amerických spojencov, všetkých, čo poskytujú základne týmto teroristom, že pokiaľ budú agresívni voči Iránu, stanú sa terčom,“ uviedli vo svojom vyhlásení Iránske revolučné gardy.
Útok hneď po pohrebe
Irán iba v utorok pochoval zabitého generála Kasséma Solejmániho. V tlačenici zomrelo až 56 ľudí, ktorých dav v panike ušlapal. Krátko po poslednej rozlúčke s generálom jeho revolučné gardy spustili útok na ciele v Iraku.
Solejmániho v piatok 3. januára zabili americké ozbrojené sily diaľkovo riadeným dronom, keď zaútočili na kolónu vozidiel idúcich z bagdadského letiska. Príkaz na likvidáciu prišiel od prezidenta Donalda Trumpa s tým, že Solejmáni bol na zozname teroristov a plánoval ďalšie útoky najmä na americké ciele.
Solejmáni bol veliteľom jednotiek Kuds Revolučných gárd a v Iráne bol považovaný za mocenskú dvojku po ajatoláhovi Chomenei. Mal na starosti všetky zahraničné operácie najmä v Sýrii, Iraku, Libanone, či Jemene.
Po jeho zabití sa v Iraku zvýšilo napätie. Samotný Irak zabitie generála odsúdil a v reakcii parlamament nezáväznou rezolúciou požiadal všetky cudzie vojská odišli z Iraku. Za hlasovali najmä iránom podporovaní šiítski poslanci. Sunitskí moslimovia ale aj Kurdi sa mimoriadneho zasadnutia parlamentu protestne nezúčastnili.
Čo s jednotkami NATO?
V Iraku aktuálne posôbí výcviková misia NATO, ktorú tvorí asi 500 vojakov, vrátane siedmych zo Slovenska. Nemecko, Chorvátsko, ale aj Slovensko presunulo dočasne vojakov do Kuvajtu. Naopak Česká republika a USA zatiaľ zostávajú na svojich miestach.
Velenie NATO výcvik irackých vojakov dočasne pozastavilo a čaká sa na definitívne stanovisko irackej vlády, či vypovie zmluvu a misia by sa tak skončila.
