Irán vystrelil rakety na americké základne v Iraku. Nik nie je zranený

Irán­ske Revo­luč­né gar­dy vystre­li­li spo­lu pat­násť rakiet krát­ke­ho dole­tu Fateh-313 a Qiam-1s  na dve letec­ké základ­ne v Ira­ku, kto­ré využí­va­jú ame­ric­kí voja­ci. Útok v noci z utor­ka na stre­du (1:30 hod. miest­ne­ho času) potvr­dil aj Pen­ta­gon. Zra­ne­nia ani žiad­ne závaž­nej­šie ško­dy zatiaľ neh­lá­sia.

Irán otvo­re­ne vyhlá­sil, že išlo o akciu „Mar­týr Solej­má­ni” a ide o odve­tu za zabi­tie pro­mi­nent­né­ho irán­ske­ho gene­rá­la ame­ric­ký­mi sila­mi minu­lý týž­deň.

Irán­ske balis­tic­ké stre­ly zasiah­li letec­kú základ­ňu Ain al-Assad, kto­rá je asi 150 km seve­ro­zá­pad­ne od Bag­da­du, na pol ces­te do Sýrie. Letis­ko využí­va­jú nie­len ame­ric­kí, ale naprí­klad aj nór­ski voja­ci. Ani tí však neh­lá­sia žiad­nych zra­ne­ných.

Dru­hý útok mal sme­ro­vať na letec­kú základ­ňu Irbil asi 300 km sever­ne od Bag­da­du. Rake­ty však pria­mo základ­ňu neza­siah­li. Nie­kto­ré stre­ly dopad­li do poľa bez toho, aby explo­do­va­li.

Pod­ľa via­ce­rých zdro­jov šty­ri z pia­tich rakiet typu Qiam 1s sa stra­ti­li. I napriek sla­bé­mu úspe­chu tej­to vojen­skej akcie, majú Revo­luč­né gar­dy ostrý tón. „Varu­je­me všet­kých ame­ric­kých spo­jen­cov, všet­kých, čo posky­tu­jú základ­ne tým­to tero­ris­tom, že pokiaľ budú agre­sív­ni voči Irá­nu, sta­nú sa ter­čom,“ uvied­li vo svo­jom vyhlá­se­ní Irán­ske revo­luč­né gar­dy.

 

Útok hneď po poh­re­be

Irán iba v uto­rok pocho­val zabi­té­ho gene­rá­la Kas­sé­ma Solej­má­ni­ho. V tla­če­ni­ci zomre­lo až 56 ľudí, kto­rých dav v pani­ke ušla­pal. Krát­ko po posled­nej roz­lúč­ke s gene­rá­lom jeho revo­luč­né gar­dy spus­ti­li útok na cie­le v Ira­ku.

Solej­má­ni­ho v pia­tok 3. janu­ára zabi­li ame­ric­ké ozb­ro­je­né sily diaľ­ko­vo ria­de­ným dro­nom, keď zaú­to­či­li na koló­nu vozi­diel idú­cich z bag­dad­ské­ho letis­ka. Prí­kaz na lik­vi­dá­ciu pri­šiel od pre­zi­den­ta Donal­da Trum­pa s tým, že Solej­má­ni bol na zozna­me tero­ris­tov a plá­no­val ďal­šie úto­ky naj­mä na ame­ric­ké cie­le.

Solej­má­ni bol veli­te­ľom jed­no­tiek Kuds Revo­luč­ných gárd a v Irá­ne bol pova­žo­va­ný za mocen­skú dvoj­ku po aja­to­lá­ho­vi Cho­me­nei. Mal na sta­ros­ti všet­ky zahra­nič­né ope­rá­cie naj­mä v Sýrii, Ira­ku, Liba­no­ne, či Jeme­ne.

Po jeho zabi­tí sa v Ira­ku zvý­ši­lo napä­tie. Samot­ný Irak zabi­tie gene­rá­la odsú­dil a v reak­cii par­la­ma­ment nezá­väz­nou rezo­lú­ci­ou požia­dal všet­ky cudzie voj­ská odiš­li z Ira­ku. Za hla­so­va­li naj­mä irá­nom pod­po­ro­va­ní šiít­ski poslan­ci. Sunit­skí mos­li­mo­via ale aj Kur­di sa mimo­riad­ne­ho zasad­nu­tia par­la­men­tu pro­test­ne nezú­čast­ni­li.

Čo s jed­not­ka­mi NATO?

V Ira­ku aktu­ál­ne posô­bí výcvi­ko­vá misia NATO, kto­rú tvo­rí asi 500 voja­kov, vrá­ta­ne sied­mych zo Slo­ven­ska. Nemec­ko, Chor­vát­sko, ale aj Slo­ven­sko pre­su­nu­lo dočas­ne voja­kov do Kuvaj­tu. Naopak Čes­ká repub­li­ka a USA zatiaľ zostá­va­jú na svo­jich mies­tach.

Vele­nie NATO výcvik irac­kých voja­kov dočas­ne poza­sta­vi­lo a čaká sa na defi­ni­tív­ne sta­no­vis­ko irac­kej vlá­dy, či vypo­vie zmlu­vu a misia by sa tak skon­či­la.