Irak je ešte viac rozdelený. Parlament požiadal o odchod všetky cudzie vojská

Šiít­ski mos­li­mo­via, kto­rí majú väč­ši­nu v irac­kom par­la­men­te, využi­li svo­ju pre­va­hu a pri­ja­li rezo­lú­ciu, kto­rou žia­da­jú cudzie voj­ská, aby opus­ti­li kra­ji­nu. Sunit­ská men­ši­na a naj­mä Kur­di na mimo­riad­nom roko­va­ní par­la­men­tu z pro­tes­tu nebo­li.

Par­la­ment pri­jal uzne­se­nie v reak­cii na zabi­tie irán­ske­ho gene­rá­la Kás­se­ma Solej­má­ni­ho ame­ric­ký­mi sila­mi blíz­ko bag­dad­ské­ho letis­ka.

Šiít­ska frak­cia isla­mu je pod­po­ro­va­ná naj­mä Irá­nom. Naopak suni­tov pod­po­ru­je Saud­ská Ará­bia. Kur­do­via majú v Ira­ku oso­bit­né posta­ve­nie i auto­nó­miu.

Záko­no­dar­co­via irac­kú vlá­du žia­da­jú, aby zru­ši­la plat­nosť doho­dy, na zákla­de kto­rej Was­hing­ton od roku 2014 posie­la do Ira­ku voja­kov s cie­ľom pomá­hať v boji pro­ti extré­mis­tic­kej orga­ni­zá­cii Islam­ský štát (IS).

Väč­ši­na z pri­bliž­ne 180 záko­no­dar­cov, kto­rí boli prí­tom­ní na zasad­nu­tí, hla­so­va­la za schvá­le­nie uzne­se­nia. Pod­po­ri­la ho väč­ši­na šiit­skych poslan­cov, kto­rí majú v par­la­men­te väč­ši­nu kre­siel. Mno­hí sun­nit­skí a kurd­skí záko­no­dar­co­via sa na zasad­nu­tí nezú­čast­ni­li, uvá­dza AP.

Defi­ni­tív­ne o zru­še­ní medzi­ná­rod­ných dohôd musí roz­hod­núť irac­ká vlá­da, no ta vzhľa­dom na klad­né vzťa­hy s Irá­nom, nebu­de ten­to pro­ces pre­dl­žo­vať.

Pri­bliž­ne 5200 ame­ric­kých voja­kov je umiest­ne­ných na rôz­nych vojen­ských základ­niach v Ira­ku. Cie­ľom ich nasa­de­nia bolo posky­to­va­nie pod­po­ry miest­nym irac­kým a kurd­ským silám v boji pro­ti Islam­ské­mu štá­tu.

V Ira­ku aktu­ál­ne pôso­bí aj výcvi­ko­vá misia NATO na žia­dosť irac­kej vlá­dy. Súčas­ťou 500 člen­né­ho medzi­ná­rod­né­ho kon­tin­gen­tu je aj Slo­ven­sko, kto­ré má momen­tál­ne v Ira­ku sedem voja­kov.

Pre­mi­ér Peter Pel­leg­ri­ni už vyhlá­sil, že ak v pon­de­lok bude na prog­ra­me Rady NATO ukon­če­nie tej­to tré­nin­go­vej misie, tak Slo­ven­sko to pod­po­rí.