Irackým poslancom sa pred hlasovaním vyhrážali smrťou, tvrdí americký minister obrany

Irac­ký par­la­ment v nede­ľu 5. janu­ára pri­jal nezá­väz­nú rezo­lú­ciu, kto­rou zaka­zu­je pobyt zahra­nič­ných voja­kov na úze­mí kra­ji­ny. Roz­hod­núť o odsu­ne bude musieť defi­ni­tív­ne irac­ká vlá­da. Ame­ric­ký minis­ter obra­ny Mark Esper však tvr­dí, že irac­ký poslan­ci hla­so­va­li za uzne­se­nie zo stra­chu o seba a svo­je rodi­ny, kto­rým sa vyhrá­ža­li.

„Na samot­nom hla­so­va­ní sa väč­ši­na Kur­dov a sunit­ských mos­li­mov nezú­čast­ni­lo. Šiít­skí poslan­ci, kto­rý hla­so­va­li za, tak uro­bi­li kvô­li zo stra­chu o život, keď­že sa im vyhrá­ža­li šiít­ske mili­tant­né sku­pi­ny,“ uvie­dol Esper na tla­čo­vej kon­fe­ren­cii.

Irak je nábo­žen­sky roz­de­le­ný. Sunit­ských mos­li­mov pod­po­ru­je Saud­ská Ará­bia, kto­rá sa pova­žu­je za cen­trum suni­tov. Kur­di majú samos­tat­né posta­ve­nie. V par­la­men­te však majú väč­ši­nu zástup­co­via šiít­ske­ho isla­mu, kto­ré­ho cen­trum je v Irá­ne. Šiít­ske ozb­ro­je­né sku­pi­ny a milí­cie sú pod kon­tro­lou prá­ve Irá­nu a jeho Revo­luč­ných gárd.

Prá­ve tie­to zahra­nič­né sku­pi­ny, ich pod­po­ru, výzb­roj a výcvik mal na sta­ros­ti Ame­ri­čan­mi zabi­tý irán­sky gene­rál Kas­sém Solej­má­ni.

Pod­ľa Espe­ra nie je obraz Ira­ku taký, ako sa sna­ží pre­zen­to­vať Irán. „V Ira­ku naozaj pro­tes­tu­jú ľudia pro­ti súčas­nej vlá­de. Pre­ká­ža im korup­cia a naj­mä zhub­ný vplyv Irá­nu na súčas­nú vlá­du,“ uvie­dol ame­ric­ký minis­ter Esper.

Súčas­ný irac­ký pre­mi­ér Adil Abdul Mah­dí prá­ve pre pro­tes­ty a vplyv Irá­nu podal ešte minu­lý rok demi­siu, no par­la­ment nebol schop­ný nájsť nové­ho pred­se­du vlá­dy, tak ostal vo fun­kcii.

Ako Esper ďalej dodal, tak verí, že irac­ká vlá­da si uve­do­mu­je dôle­ži­tosť zahra­nič­ných voj­sk na svo­jom úze­mí naj­mä kvô­li neus­tá­lej hroz­be Islam­ské­ho štá­tu, kto­rý nie je stá­le defi­ni­tív­ne pora­ze­ný.

K prí­pad­né­mu stia­hnu­tiu ame­ric­kých voja­kov po žia­dos­ti irac­kej vlá­dy sa však nech­cel vyjad­riť. „Zatiaľ v tom­to bode nie sme a nebu­dem o tom špe­ku­lo­vať,“ uzav­rel Esper.

Irac­ký par­la­ment pri­jal v nede­ľu rezo­lú­ciu o vyhos­te­ní zahra­nič­ných voja­kov v reak­cii na zabi­tie irán­ske­ho gene­rá­la Solej­má­ni­ho na svo­jom úze­mí. Za hla­so­va­li iba šiít­ski poslan­ci. Suni­ti a naj­mä Kur­di sa hla­so­va­nia nezú­čast­ni­li.

Napä­tie v regi­ó­ne sa vystup­ňo­va­lo prá­ve po ope­rá­cii ame­ric­kých síl zame­ra­ných na eli­mi­no­va­nie irán­ske­ho gene­rá­la. Irán rea­go­val v deň Solej­má­ni­ho poh­re­bu vystre­le­ním do dvad­sia­tich rakiet krát­ke­ho dole­tu na dve irac­ké základ­ne, kto­ré využí­va­jú aj Ame­ri­ča­nia. Nik z ame­ric­kých voja­kov však nebol zra­ne­ný. O plá­no­va­nom úto­ku Irán vopred infor­mo­val Irak a ten zasa USA.

V Ira­ku na žia­dosť miest­nej vlá­dy aktu­ál­ne pôso­bí aj výcvi­ko­vá misia NATO v počte zhru­ba 500 voja­kov, vrá­ta­ne sied­mych slo­ven­ských. Misia má na sta­ros­ti naj­mä tré­ning irac­kých jed­no­tiek a zlep­šo­va­nie ich boja­schop­nos­ti. Vele­nie NATO roz­hod­lo o poza­sta­ve­ní výcvi­ku do upo­ko­je­nia situ­ácie. Slo­ven­skí voja­ci spo­lu s nemec­ký­mi a chor­vát­sky­mi sa z bez­peč­nost­ných dôvo­dov pre­su­nu­li do Kuvaj­tu.

Lukáš Milan