Irackým poslancom sa pred hlasovaním vyhrážali smrťou, tvrdí americký minister obrany
Iracký parlament v nedeľu 5. januára prijal nezáväznú rezolúciu, ktorou zakazuje pobyt zahraničných vojakov na území krajiny. Rozhodnúť o odsune bude musieť definitívne iracká vláda. Americký minister obrany Mark Esper však tvrdí, že iracký poslanci hlasovali za uznesenie zo strachu o seba a svoje rodiny, ktorým sa vyhrážali.
„Na samotnom hlasovaní sa väčšina Kurdov a sunitských moslimov nezúčastnilo. Šiítskí poslanci, ktorý hlasovali za, tak urobili kvôli zo strachu o život, keďže sa im vyhrážali šiítske militantné skupiny,“ uviedol Esper na tlačovej konferencii.
Irak je nábožensky rozdelený. Sunitských moslimov podporuje Saudská Arábia, ktorá sa považuje za centrum sunitov. Kurdi majú samostatné postavenie. V parlamente však majú väčšinu zástupcovia šiítskeho islamu, ktorého centrum je v Iráne. Šiítske ozbrojené skupiny a milície sú pod kontrolou práve Iránu a jeho Revolučných gárd.
Práve tieto zahraničné skupiny, ich podporu, výzbroj a výcvik mal na starosti Američanmi zabitý iránsky generál Kassém Solejmáni.
Podľa Espera nie je obraz Iraku taký, ako sa snaží prezentovať Irán. „V Iraku naozaj protestujú ľudia proti súčasnej vláde. Prekáža im korupcia a najmä zhubný vplyv Iránu na súčasnú vládu,“ uviedol americký minister Esper.
Súčasný iracký premiér Adil Abdul Mahdí práve pre protesty a vplyv Iránu podal ešte minulý rok demisiu, no parlament nebol schopný nájsť nového predsedu vlády, tak ostal vo funkcii.
Ako Esper ďalej dodal, tak verí, že iracká vláda si uvedomuje dôležitosť zahraničných vojsk na svojom území najmä kvôli neustálej hrozbe Islamského štátu, ktorý nie je stále definitívne porazený.
K prípadnému stiahnutiu amerických vojakov po žiadosti irackej vlády sa však nechcel vyjadriť. „Zatiaľ v tomto bode nie sme a nebudem o tom špekulovať,“ uzavrel Esper.
Iracký parlament prijal v nedeľu rezolúciu o vyhostení zahraničných vojakov v reakcii na zabitie iránskeho generála Solejmániho na svojom území. Za hlasovali iba šiítski poslanci. Suniti a najmä Kurdi sa hlasovania nezúčastnili.
Napätie v regióne sa vystupňovalo práve po operácii amerických síl zameraných na eliminovanie iránskeho generála. Irán reagoval v deň Solejmániho pohrebu vystrelením do dvadsiatich rakiet krátkeho doletu na dve iracké základne, ktoré využívajú aj Američania. Nik z amerických vojakov však nebol zranený. O plánovanom útoku Irán vopred informoval Irak a ten zasa USA.
V Iraku na žiadosť miestnej vlády aktuálne pôsobí aj výcviková misia NATO v počte zhruba 500 vojakov, vrátane siedmych slovenských. Misia má na starosti najmä tréning irackých jednotiek a zlepšovanie ich bojaschopnosti. Velenie NATO rozhodlo o pozastavení výcviku do upokojenia situácie. Slovenskí vojaci spolu s nemeckými a chorvátskymi sa z bezpečnostných dôvodov presunuli do Kuvajtu.
